Žiarlivosť – prejav lásky alebo nedôvery?

Žiarlivosť sa v romantických vzťahoch objavuje pomerne často. Ten, kto žiarli sa zvyčajne odvoláva na obrovskú lásku a zároveň strach zo straty milovaného človeka. Druhý z páru pravidelne presvedčia partnera/partnerku o tom, že nemá reálny dôvod žiarliť. To však nemá dlhodobý efekt. Život so žiarlivým človekom prináša rôzne nepríjemné či zraňujúce situácie. Je žiarlivosť prejavom lásky alebo nedôvery? Kde sú korene žiarlivosti? A ako žiarlivosťou nezničiť partnerský/manželský vzťah?

Žiarlivosť ako prejav lásky?

Medzi ľuďmi prevláda všeobecný názor, že láska a žiarlivosť k sebe neoddeliteľne patria, takže láska bez žiarlivosti sa zdá byť nemožnou. Žiarlivosť je často považovaná za skutočné meradlo hĺbky lásky, a mnohí si uvedomia, že sú zamilovaní, iba vtedy, ak žiarlia. Pre takýchto ľudí, ohromujúca sila lásky nie je nikdy viac odhalená ako vtedy, keď sa prejaví žiarlivosť. Za účelom „objavenia lásky“ cez vyjadrenie žiarlivosti, sa nezastavia pred tým, ako veľmi sú zúrivý či nepriateľský. V zovretí žiarlivosti ľudia strácajú zdravý rozum. Keď žiarlivosť pominie, zvyčajne nechápu jej podstatu (Dreikurs, 1999).

Žiarlivosť – kde hľadať počiatky?

Jednoznačne v detstve! Existuje totižto množstvo drobných chýb vzniknutých v detstve, ktoré sa zdajú byť nepodstatné, až pokým človek nevstúpi do záväzného vzťahu. Niektorí ľudia sa domnievajú, že vo vzťahu sa môžu dočkať iba sklamania. Prečo? Pretože niektoré deti neboli nikdy šťastné, žili v stálych obavách zo sklamania, nakoľko mali pocit, že ich rodičia uprednostňujú niekoho iného namiesto nich. Iné deti sa zas stretli s určitými ťažkosťami, takže majú iracionálny strach z ďalších problémov. Strach a očakávania z budúceho sklamania vyvolávajú vo vzťahoch a manželstve zhubnú žiarlivosť a podozrievavosť (Adler, 1999).

Príklad: Ženám môže často pripadať, že sú pre mužov iba hračkou a že všetci muži sú neverní. Nie je pravdepodobné, že by človek s podobnými názormi mohol udržať šťastný vzťah. Šťastie je nemožné, ak má jeden z partnerov utkvelú predstavu, že druhý mu bude pravdepodobne neverný. (Adler, 1999).

Kde je hranica medzi sexuálnou a emocionálnou hrozbou?

Dreikurs (1999) tvrdí, že môžeme žiarliť bez toho, aby sme boli zamilovaní. Ako príklad uvádza ženu priťahujúcu pozornosť viacerých nápadníkov, ktorá môže výrazne žiarliť, ak jednému z nápadníkov hrozí, že ho zláka kúzlo inej ženy. Ďalšie príklady by sme našli v iných než romantických vzťahoch – žiarlivosť sa objavuje medzi členmi rodiny, medzi kolegami v práci, medzi priateľmi a pod. Niektorí ľudia tvrdia, že priateľstvo medzi mužom a ženou bez sexuálneho záujmu, nie je možné. Takýto ľudia zrejme nemajú veľké pochopenie pre to, ak ich partner/partnerka má dobrého kamaráta/kamarátku opačného pohlavia.

Peluso (2007) vysvetľuje, že pre manžela/manželku môže byť takéto priateľstvo znepokojujúce, uľahčujúce (kvôli tomu, že na manžela/manželku sa kladú menšie emocionálne nároky zo strany manžela/manželky – nakoľko sú prítomné v priateľskom a nie v partnerskom/manželskom vzťahu) alebo ohrozujúce. Hrozba je len zriedka sexuálna. Manžel/manželka sa cíti byť oprávnený/oprávnená žiarliť. Môžu to vnímať ako sexuálnu aféru, emocionálnu aféru.

Žiarlivosť – môže byť užitočná?

Sexuálna žiarlivosť predstavuje zložitý a nebezpečný duševný postoj, pretože neexistuje jediný spôsob, ako by mohol byť žiarlivý človek užitočný. Žiarlivosť je považovaná za plod hlbokého pocitu menejcennosti. Žiarlivý človek má strach zo svojej neschopnosti udržať si partnera/partnerky. A tak práve vo chvíli, keď si jeden partner praje toho druhého najviac ovplyvniť, prezrádza svoju slabosť tým, že sa správa žiarlivo. Keď sa pozrieme na prototyp takýchto osôb, narazíme na jeho/jej pocit porážky. Ide o niekoho, kto bol kedysi vyhodený zo sedla a predpokladá, že sa to bude opakovať (Adler, 1999).

Dreikurs (1999) upozorňuje, že žiarlivosť nikdy nezabráni strate milovaného človeka alebo nevere. Čo robiť, ak žiarlivosť ničí váš partnerský/manželský vzťah? Prvým krokom môže byť rozhovor, ak to však nepomáha, môžete navrhnúť návštevu odborníka – psychológa, psychoterapeuta. Nie je hanba požiadať o pomoc.

V článku boli použité tieto termíny Adlerovskej psychológie: pocit menejcennosti, prototyp.

O téme článku sa môžete dozvedieť viac tu:

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/ziarlivost-prirodzena-reakcia-na-ohrozenie/

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/ziarlivost-preco-je-sucastou-erotickych-vztahov/

Zdroj:

ADLER, A. 1999. Porozumění životu: úvod do indviduální psychologie. Praha: Aurora, 1999. 158 s. ISBN: 80-85974-76-2.

DREIKURS, R. 1999. The Challenge of Mariage. New York: Routledge, 1999. 300 s. ISBN: 1-56032-662-X. Dostupné na internete: <https://books.google.je/books?id=1v7zTlQriooC&printsec=frontcover&source=gbs_vpt_read#v=onepage&q&f=false>

PELUSO, P. R. 2007. Infidelity: A Practitioner´s Guide to Working with Couples in Crisis. New York: Routledge. 2007. 352 s. ISBN: 0-415-95390-1. Dostupné na internete: <https://books.google.sk/books?id=57OTAgAAQBAJ&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false>