Žiarlivosť - prečo je súčasťou erotických vzťahov?
27.04.2016 17:10
Niektorí ľudia tvrdia, že kto nežiarli, ten nemiluje. Iní oponujú, že žiarlivosť prejavom nedôvery. Častokrát sa stáva, že ani partneri nemajú rovnaký názor na žiarlivosť - jeden ju potrebuje a vníma ako dôkaz lásky, druhý by sa bez nej zaobišiel a nerozumie, prečo jej partner/partnerka žiarlivostnému správaniu prikladá význam. Čo si o žiarlivosti myslíte vy? Považujete žiarlivosť za potrebné alebo zbytočné korenie lásky?
Žiarlivosť vo vzťahu – v čom je jej sila?
Žiarlivosť je emócia, ktorá sa spája s negatívnym prežívaním a s nevhodným až zraňujúcim správaním voči partnerovi/partnerke. Ten, kto žiarli, cíti neistotu, úzkosť, strach z predstavy, že by jeho partner/partnerka mohol o neho/o ňu stratiť záujem, že by ho/ju vymenil za niekoho iného a že by tak mohol prísť o milovaného človeka. To, ako intenzívne dotyčná osoba prežíva žiarlivosť, vyúsťuje do rôznych prejavov jej správania. Niekto rozhorčene vyjadrí nespokojnosť so správaním svojej polovičky, iný sa na oplátku snaží vyvolať žiarlivosť u partnera/partnerky, niekto ďalší sa začne vyhrážať rozchodom príp. rozvodom.
Čo vedie k tomu, že žiarlime?
Podľa Nákonečného (1997) je pocit žiarlivosti prirodzenou zložkou erotických vzťahov, ktorý vyvolávajú rôzne motívy. Z biologického hľadiska má žiarlivosť pudový charakter – je založená na tendencii samcov útočiť v období párenia na iných samcov toho istého druhu, aby neoplodnili ich samičku, aby boli reprodukované ich vlastné gény. U človeka, u ktorého prešli pohlavné vzťahy dlhým historickým vývojom a boli kultivované, sa uplatňujú taktiež ďalšie motívy ako napr. vlastníctvo; komplex menejcennosti či projekcia vlastných tendencií k nevere (t.z. premietanie vlastných pohnútok k nevere, či už uskutočnenej alebo nevere v predstavách, do správania partnera/partnerky).
Nie je žiarlivosť ako žiarlivosť!
Keď hovoríme o žiarlivosti, je nutné rozlišovať medzi obyčajnou žiarlivosťou a patologickou žiarlivosťou. Soňa Balogová, manželská a rodinná poradkyňa, na webovej stránke www.sexualne.sk uvádza tieto varovné signály, ktoré odlišujú obyčajnú žiarlivosť od chorobnej patologickej:
- obmedzovanie partnera v stretávaní sa s opačným pohlavím, až zákaz stretnutí;
- majetnícke sklony (snaha o pritiahnutie si partnera/partnerky sebe používaním viet ako napr. ,,neviem bez teba žiť“; ,,zomrel(a) by som bez teba“; ,,musíme byť stále spolu, lebo ak nie, tak ma asi neľúbiš“);
- neustále kontrolovanie a vypočúvanie typu: ,,kde si bol(a) a s kým?“, prezeranie mobilu, esemesky, emaily, prehrabávanie sa v osobných veciach, telefonovanie a dokazovanie, že partner/partnerka je v práci a pracuje a pod.;
- agresívne, impulzívne správanie bez príčiny - príčinou je vlastne nevyvrátiteľné presvedčenie až blud o partnerovej/partnerkinej nevere;
- vytýkanie až prenesenie pocitov viny, že so žiarlivým partnerom/žiarlivou partnerkou netrávi všetok svoj voľný čas.
Keďže žiarlivosť je prítomná (v menšej či vo väčšej miere) vo väčšine partnerských vzťahov a možno aj preto, záujem verejnosti o túto tému neutícha, budem sa jej venovať aj v ďalších článkoch.
Zdroj:
NÁKONEČNÝ, M. 1997. Encyklopedie obecné psychologie. Praha: Academia, 1997. ISBN 80-200-0625-7
