Vzťahová väzba – ako ovplyvňuje partnerský život?
07.01.2017 16:00
V partnerských vzťahoch zvyčajne platí, že z úplne cudzích ľudí sa postupne stanú dôverní partneri na rozhovor a niekedy aj na celý život. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čomu za to vďačíme? Na začiatku vzťahu sú rozhodujúce nielen prvotné sympatie či pocit vzájomného porozumenia, ale aj predchádzajúce skúsenosti. To, ako blízko si k sebe pustíme opačné pohlavie, ale aj to, ako reagujeme v romantických vzťahoch častokrát súvisí so vzťahovou väzbou, čiže pripútaním.
Začiatky pripútania treba hľadať v detstve!
Pripútanie (attachment) je „silná, dlhotrvajúca tesná citová väzba medzi dvoma ľuďmi, pričom odlúčenie od takto pripútanej osoby spôsobuje strádanie“. Prvé teórie pripútania sa spájajú so skúmaním vzťahovej väzby medzi dieťaťom a jeho matkou. Pedopsychiater John Bowlby (1951) tvrdil, že deti sú geneticky naprogramované k tomu, aby si vytvorili puto najprv len k jednému opatrovateľovi (zvyčajne k matke), pričom väzba je pre dieťa nielen zdrojom potravy, ale aj istoty. Tento vzťah dieťaťu poskytuje bezpečnú základňu, odkiaľ môže skúmať okolitý svet, dieťa má príležitosť vidieť u svojho rodiča používanie rôznych nevyhnutných životných zručností a vytvoriť si tak vlastný model vzťahu k druhým ľudom.
Ako vieme rozpoznať pripútanie v detstve?
Na zistenie typu vzťahovej väzby slúži testová metóda „neznámej situácie“, ktorú vytvorila Ainsworthová a kol. (1971). Podstatou metódy je, že matku s dieťaťom zavedú do neznámej miestnosti a vystavia ich škále načasovaných, stresujúcich situácií, akými sú:
1. dieťaťu je v prítomnosti matky predstavený cudzí, neznámy človek;
2. matka necháva dieťa s cudzím človekom osamote;
3. potom, čo sa matka vráti a dieťa ukľudňuje, dieťa zostáva samé v miestnosti;
4. do miestnosti vojde cudzia osoba a komunikuje s dieťaťom;
5. matka sa znovu vracia a dieťa vezme k sebe.
Spozorované prejavy správania dieťaťa i samotnej matky sú základným východiskom určenia typu pripútania (viď tabuľka 1 – prejavy pripútania v detstve).
Tabuľka 1 – Základné typy pripútania a jeho prejavy v detstve
|
Typy pripútania |
Prejavy pripútania v detstve |
|
Typ A Úzkostne – vyhýbavé pripútanie |
- keď matka odíde z miestnosti, dieťa na jej odchod nijak zvlášť nereaguje, v správaní dieťaťa nie je možné spozorovať známky hnevu či úzkosti; - štúdie však preukázali, že odchod matky u detí s touto vzťahovou väzbou vyvoláva také isté zvýšenie hladiny stresového hormónu ako u detí s bezpečným pripútaním; - keď matka prichádza do miestnosti, dieťa ju ignoruje a vyhýba sa jej blízkosti; - paradoxne dieťa zvyčajne menej odmieta cudzieho, neznámeho človeka ako vlastnú matku |
|
Typ B Bezpečné pripútanie |
- keď je matka dieťaťa v miestnosti, dieťa sa spokojne hrá, je rád v prítomnosti v matky, ale aj rád objavuje okolie s istotou, že keď bude chcieť, môže sa k matke vrátiť; - odchod matky z miestnosti ho rozruší, prejavuje sa u neho nekľud; - po jej návrate do miestnosti všetky prejavy nepohody miznú; - cudzieho človeka neodmieta, ale nespráva sa k nemu tak dôverne ako k matke. |
|
Typ C Úzkostne - rezistentné pripútanie |
- dieťa je nespokojné v prítomnosti matky, hrá sa menej; - z odchodu matky je rozrušené, reaguje veľkou nespokojnosťou; - po návrate matky sa dieťa nedá ľahko utešiť a môže sa brániť kontaktu s matkou aj s neznámym človekom; - typickou charakteristikou je ambivalencia (protichodné správanie), t.z. dieťa akoby trestalo matku za opustenie svojou zlosťou a zároveň sa dožaduje jej prítomnosti. |
Stopy vzťahovej väzby v dospelosti!
Prof. Hašto (2005) vysvetľuje, že správanie pri vzťahovej väzbe je taká forma správania, keď dieťa (ale neskôr aj dospelý) dáva prednosť blízkosti s určitou osobou. V priebehu zdravého vývinu dochádza najprv k vybudovaniu emočnej vzťahovej väzby k rodičovi, neskôr aj medzi dospelými navzájom. Tieto formy správania a väzby, ktoré pri nich vznikajú, zostávajú prítomné a aktívne počas celého životného cyklu (viď tabuľka 2 – prejavy pripútania v dospelosti).
Tabuľka 2 – Základné typy pripútania a jeho prejavy v dospelosti
|
Typy pripútania |
Prejavy pripútania v dospelosti |
|
Typ A Úzkostne – vyhýbavé pripútanie |
- pre dospelého je charakteristická odmeranosť, odstup od intímnych vzťahov, emočný chlad, znehodnocovanie významu vzťahov, zdôraznenie sily a nezávislosti; - dospelý sa môže vyhýbať emočne nabitým (nielen) partnerským vzťahom |
|
Typ B Bezpečné pripútanie |
- v dospelosti títo ľudia vedia regulovať svoje prežívanie, ale taktiež dokážu reagovať na prežívanie a správanie druhých; - dospelí s týmto typom pripútania prežívajú menej stresu, sú psychicky odolnejší, emocionálne stabilnejší. |
|
Typ C Úzkostne - rezistentné pripútanie |
- v dospelosti sú títo ľudia často pohltení vlastnými emóciami, majú tendenciu k vzťahovačnosti, sú zaujatí negatívnymi postojmi k vzťahovej osobe (zvyčajne k matke), pôsobia úzkostne, ustrašene, závisle. |
Zdroj:
HILL, G. 2004. Moderní psychologie. Praha: Portál, 2004. ISBN 80-7178-641-1
HAŠTO, J. 2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. 2005. Trenčín: Vydavateľstvo F. ISBN 80-88952-28-X
