Rovnocennosť vo vzťahu - základ silného puta!

Podľa zákona sú si muž a žena rovnoprávny, no realita žiaľ niekedy poukazuje na presný opak - nerovnocenné postavenie muža a ženy. Azda najzraňujúcejším je, ak sa nerovnocennosť pohlaví toleruje v partnerskom/manželskom vzťahu (pričom sa to netýka len páchateľov a obetí domáceho násilia). Úloha muža a ženy vo vzťahu sa postupne mení, obe pohlavia túžia po romantickom vzťahu založenom na vzájomnom rešpekte a silnom emocionálnom pute. Ako to dosiahnuť a akú úlohu vo vzťahu zohráva rovnocennosť?

Maskulínny protest alebo o tom, že ženy nechcú byť mužmi...

Už Adler, ktorý žil v rokoch 1870 – 1937, poukazoval na nutnosť rovnocennosti pohlaví v akýchkoľvek vzťahoch. Presvedčením, že zásadným motívom každej osoby, muža, ženy, dieťaťa či dospelého je stať sa silným, kompetentným, získavajúcim,  kreatívnym, bol Adler jedným z prvých, ktorí zastávali názor o rovnosti oboch pohlaví. Vo svojom koncepte maskulínneho protestu, ktorý sa týkal aj „prejavov žien protestujúcich voči svojej feminínnej role“ (Ansbacher a Ansbacher, 1956, s.49, In Hall, 2002), Adler predpokladal, že nejde – ako to hovoril Freud – o želanie ženy stať sa mužom, ale že žena si skôr želá, aby mala také kvality a privilégiá v spoločnosti, ako má muž – napríklad silu, odvahu, nezávislosť, úspech, sexuálnu slobodu a právo vybrať si pre seba partnera (Hall, 2002).

Rovnoprávnosť ako znak šťastného vzťahu!

Adler (1999, s.131) zdôrazňoval, že keď pochopíme podstatu citu spolupatričnosti, vidíme, že „problémy lásky a manželstva je možné uspokojivo vyriešiť iba na základe úplnej rovnoprávnosti pohlaví. Toto základné vzájomné porozumenie je životne dôležité, ďaleko dôležitejšie než to, či si jeden partner váži druhého. Iba láskou sa nič nevyrieši, nakoľko existujú najrôznejšie druhy lásky. Iba keď je vzťah založený na rovnoprávnosti, môže sa láska uberať správnym smerom a viesť k šťastnému manželstvu“.

Pokiaľ by sa jeden z partnerov správal panovačne, bude to mať zrejme pre vzťah fatálne dôsledky. Takéto predstavy o záväzku svedčia o špatnej príprave na vzťah a ďalší sled udalostí to väčšinou potvrdí. „Nemožno byť šéfom v situácii, kde nie je miesto pre dominanciu. Manželská situácia si žiada záujem o partnera a schopnosť predstaviť si seba na jeho mieste“ (Adler, 1999, s.131).

Mužský a ženský svet – prečo nás rozdeľuje?

Dievčatá mávajú skúsenosť, že v rodine sú muži a chlapci privilegovaní a menej zaťažovaní všednými starosťami života, ktoré sú prenechané ženám. Muži sú v mnohých ohľadoch slobodnejší; dievčatá túto väčšiu slobodu vnímajú a sú nespokojné so svojou úlohou. Snažia sa teda správať ako chlapci. Dievčenské imitovanie chlapcov sa môže prejavovať rôzne: môžu sa snažiť obliekať ako chlapci a niekedy v tom sú podporované aj rodičmi (Adler, 1999).

V rade oblastí je vhodné, aby sa ženy vyvíjali ako muži a mali zamestnanie ako muži. Je pre nich ale nebezpečné, keď sú nespokojné so svojou ženskou úlohou a snažia sa prebrať mužské zlozvyky. Táto nebezpečná tendencia sa objavuje počas dospievania, keď je ovplyvňovaný prototyp. Nezrelé dievčatá závidia chlapcom výsady, ktorým sa tešia. Reagujú tým, že túžia chlapcov napodobňovať. Ide o komplex nadradenosti a odklon od správneho vývoja (Adler, 1999).

Rovnocennosť vo vzťahu – cesta k intimite?

Napĺňať životnú úlohu: lásku, znamená mať odvahu čeliť výzvam mylných očakávaní, spolupráce a rodovej rovnosti. Skutočná intimita si vyžaduje odhodlanie a vzájomný rešpekt. Láska, sexualita, partnerstvo/manželstvo sú úlohy pre dve rovnocenné osoby. Jednotlivci, ktorí prežívajú partnerské/manželské šťastie, prejavujú rovnosť, sebaúctu a spoluprácu so svojím manželom/svojou manželkou. V partnerskom/manželskom vzťahu sa cítia spokojne a potrebne, keď vedia, že sú na svojej životnej ceste nenahraditeľní. Takýto intímny pocit je dosiahnuteľný pre mužov a ženy, ktorí majú istotu v sebe samom/samej, istotu v pracovnej oblasti a ktorí sú schopní sociálnych vzťahov (Yang, Milliren, Blagen, 2010).

Alfred Adler predbehol svoju dobu aj tým, že písal články a prednášal o rovnocennosti pohlaví a o právach žien (napr. aj na potrat). Ktovie, či ho pri niektorých jeho myšlienkach neinšpirovala jeho manželka, ktorá bola feministkou a radikálnou revolucionárkou...  (https://individualnapsychologia.sk/adlerovska-psychologia-2/alfred-adler/)

V článku boli použité tieto termíny Adlerovskej psychológie: rešpekt, rovnocennosť pohlaví, maskulínny protest, cit spolupatričnosti, príprava na vzťah, prototyp, komplex nadradenosti, odvaha, spolupráca.

O téme článku sa môžete dozvedieť viac tu: 

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/asertivne-spravanie-vo-vztahu-preco-a-ako-ho-docielit/  

Zdroj:

ADLER, A. 1999. Porozumění životu: úvod do indviduální psychologie. Praha: Aurora, 1999. 158 s. ISBN: 80-85974-76-2.

HALL, C. S. LINDZEY, G. 2002. Psychológie osobnosti. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2002. 510 s. ISBN: 80-08-03384-3.

YANG, J. MILLIREN, A. BLAGEN, M. 2010. The psychology of courage. New York: Routledge. 2010. 268 s. ISBN: 978-0-415-9651941.

ČECHOVÁ, D. Rok neuvedený. Individuálna (Adlerovská) psychológia. [online]. Dátum neuvedený. [citované 2020-08-03]. Dostupné na internete: <https://individualnapsychologia.sk/adlerovska-psychologia-2/alfred-adler/>