Láska – ako vzniká a aký má psychologický význam?

O láske môžeme veľa hovoriť, no najlepšie je lásku prežívať. Každý totižto túžime byť milovaný – najprv rodičmi, súrodencami, ďalšími členmi rodiny, neskôr rovesníkmi, priateľmi, partnermi/partnerkami, manželmi/manželkami. Existuje veľa druhov lásky a množstvo spôsobov ako lásku prejavovať. Prečo je láska tak dôležitá? A sme dostatočne pripravení skutočne milovať jeden druhého?

Čo je láska?

Blízkosť, dôvernosť, emocionálne puto, náklonnosť, potreba? Akými slovami možno dostatočne opísať a vysvetliť lásku? Tak touto otázkou sa zaoberajú mnohí (nielen) psychológovia. Svoj názor na lásku mal aj Adler, ktorý ponímal lásku (jej súčasťou je sexuálna intimita) ako jednu z troch životných úloh (ďalšími životnými úlohami sú: práca a život v spoločenstve), ktoré by mal každý splniť. Táto životná úloha a počiatky intimity začínajú u detí počas dojčenia, nakoľko dojčenie predstavuje prvú skúsenosť dieťaťa so spoluprácou. Ako sa dieťa vyvíja, zhromažďuje dojmy (väčšinou nevedome) ohľadne toho, čo to znamená byť mužom alebo ženou, vytvára si predstavy o vzťahoch medzi mužom a ženou na základe dynamiky vzťahu matky a otca, a vedome sa venuje vytváraniu priateľstiev, romantických, partnerských a manželských vzťahov (https://www.adlerpedia.org/concepts/59).  

Aký psychologický význam má pre nás láska?

Láska je životná úloha, ktorej je vystavený každý človek ako súčasť spoločnosti. Čo však pre nás znamená láska závisí od toho, aký význam jej dávame, aký je náš vlastný životný štýl. Životný štýl sa vzťahuje k základnému ponímaniu seba a ostatných, k základnému životnému cieľu. Dreikursová-Fergusonová (2005, s.21) vysvetľuje, že: „dlhodobý životný cieľ, základné sebaponímanie a náhľad na svet poskytujú človeku model, ktorý tvorí charakter a štruktúru jeho spôsobu života“. Výber priateľov, koho milovať a koho si vziať, všetko sa zhoduje so základnými cieľmi a poňatím životného štýlu. Krátkodobé ciele sú vždy v zhode s dlhodobým cieľom životného štýlu (Dreikursová-Fergusonová, 2005).

Z pohľadu individuálnej psychológie láska nie je tým najpodstatnejším, napriek tomu, že jej význam nesmieme podceňovať. Je to preto, lebo individuálna psychológia sa nedomnieva, že by určitá životná úloha bola dôležitejšia než iné. Pokiaľ ľudia kladú na lásku a manželstvo prílišný veľký dôraz, môžu zničiť harmóniu života (Adler, 1999).

Ako vzniká romantická láska?

Dr. Len Sperry, M.D., Ph.D. a Paul R. Peluso, PhD., predstavitelia Adlerovskej psychológie, uvádzajú (2019) nasledujúce fázy lásky, ktoré sú prevzaté od svetovo známych psychológov a manželov Dr. Johna Gottmana a Dr. Julie Schwartz Gottman (2017):

1. Zaľúbenie sa – charakteristickými sú fyzické príznaky (napríklad návaly horúčavy, chvenie, búšenie srdca), vzrušenie, nutkavé myšlienky, posadnutosť, fantazírovanie, túžba, nádej, strach z odmietnutia.  V tejto fáze dvojica trávi veľa času spolu alebo aspoň intenzívne myslia jeden na druhého. Zaľúbenci majú často pocity bezpodmienečného prijatia, pocity slobody, rozjarenosti, ktoré sú výsledkom neurochemikálií (obzvlášť oxytocínu a vazopresínu).

2. Budovanie dôvery – v tejto fáze sa vyskytujú otázky typu: „Budeš tu pre mňa?“, „Môžem ti dôverovať?“. Vo vzťahu sa začne prejavovať dynamika osobností partnerov (ich podobnosti a odlišnosti, dopĺňanie sa navzájom) a partneri zisťujú, či ich potreby pripútať sa k tomu druhému, sú uspokojené a ak nie, nastávajú konflikty. Aby vzťah neskončil v tejto fáze, je dôležité, aby sa partneri naučili dôverovať jeden druhému a cítiť, že sú schopní vybudovať si spoločný život.

3. Budovanie záväzku a lojality – práve záväzok a lojalita sú založené na dôvere, ale nie je to to isté. Potom, ako si pár vybuduje vzájomnú dôveru, aby uspokojil svoje emocionálne (aj ďalšie) potreby, na rad prichádza proces, v ktorom by sa mali naučiť vzájomne “milovať“ a tým vylúčiť možnosť romantického, partnerského, sexuálneho vzťahu s iným/inou. V tejto fáze dvojica hodnotí, za čo pociťujú vďačnosť vo vzťahu ale aj za čo cítia nevoľu voči tomu, čo vzťahom stratili alebo čo im chýba. 

Uvedené fázy lásky boli sformulované na základe výskumov manželov Gottmanových a charakterizujú vyvíjanie sa úspešných i neúspešných partnerských vzťahov.

Sme dostatočne pripravení milovať jeden druhého?

Vzťah znamená úlohu pre dvoch. My však bývame pripravovaní buď na úlohy riešené individuálne alebo kolektívne – nikdy nie na úlohy pre dve osoby. Bolo by rozumné, aby sa chlapci a dievčatá lepšie pripravovali pre ich manželské roly – ale tak, aby sa cítili rovnoprávne. Adler (1999, s.137) zdôrazňuje, že „musíme najprv rozptýliť predsudky týkajúce sa privilégií mužov“, a tiež (s. 139) povzbudzuje, že napriek „nedostatočnej výchove v tejto oblasti môžu partneri dobre zvládnuť vzťah či manželstvo, pokiaľ odhalia chyby vo svojej povahe a budú k problémom pristupovať v súlade s duchom rovnoprávnosti“ (Adler, 1999).

Pre Adlera je rovnocennosť vo vzťahu tak kľúčová a nevyhnutná, že samotnú partnerskú/manželskú lásku chápe ako: „rovnocenné partnerstvo medzi mužom a ženou, kde sú dvaja zlúčení do jedného, ​​ľudská diáda (dvojica), ktorá zosúlaďuje sexuálne pohnútky s biologickými potrebami rasy a požiadavkami spoločnosti (Adler, 1982, s. 321, In https://www.adlerpedia.org/concepts/59). A hoci žijeme v 21.storočí, dovolím si tvrdiť, že žiaľ, ešte stále v mnohých partnerských, manželských vzťahoch, v rodinách, či dokonca celkovo v spoločnosti, nie je rovnocennosť, vzájomná úcta, láska medzi mužom a ženou prítomná postačujúco. Aj preto vnímam tieto Adlerove myšlienky a presvedčenia ako mimoriadne aktuálne pre našu, ale pravdepodobne aj pre ďalšiu generáciu.

V článku boli použité tieto termíny Adlerovskej psychológie: životná úloha, spolupráca, životný štýl, životný cieľ, rovnoprávnosť, rovnocennosť.

O téme článku sa môžete dozvedieť viac tu:

https://ovztahoch-sk.webnode.sk/news/zamilovanost-a-laska-dve-strany-jednej-mince/

Zdroj:

AUTOR NEUVEDENÝ. Rok neuvedený. Love Task (Love, Couples, Marriage). [online]. Dátum neuvedený. [citované 2020-08-13]. Dostupné na internete: <https://www.adlerpedia.org/concepts/59>

ADLER, A. 1998. O zmysle života. Bratislava: Iris, 1998. 169 s. ISBN: 80-88778-05-0.

ADLER, A. 1999. Porozumění životu: úvod do indviduální psychologie. Praha: Aurora, 1999. 158 s. ISBN: 80-85974-76-2.

DREIKURSOVÁ-FERGUSONOVÁ, E. 2005. Adlerovská teória. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť, 2005. 42 s. ISBN: 80-969264-7-0.

SPERRY, L. PELUSO, R. P. 2019. Couple Therapy. [online]. Dátum neuvedený. [citované 2020-08-11]. Dostupné na internete: <https://books.google.sk/books?id=3jZyDwAAQBAJ&pg=PT26&lpg=PT26&dq=gillet+2017+what+do+successful+couples+do&source=bl&ots=F3EvbP93R_&sig=ACfU3U0zgy_waB7Dzzm3PcfftAZruq7RQA&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjXxq6P64PrAhVIQUEAHaBtDxcQ6AEwC3oECAoQAQ#v=onepage&q&f=false>