Emocionálna inteligencia – prečo je potrebná?

Smútok, strach, hnev, žiarlivosť či hanba. Emócie, ktoré keď nie sú primerane usmerňované, môžu sa pripísať pod nefunkčný vzťah až jeho rozpad. Ako tomu predísť? Zdokonaľovaním vlastnej emocionálnej inteligencie, ktorá je kľúčom k spokojnému partnerskému vzťahu. Predtým ako sa dostaneme ku konkrétnym technikám rozvoja tejto schopnosti je nevyhnutné spoznať, čo všetko v sebe tento pojem zahŕňa.                   

Emocionálna inteligencia a jej „objavenie“

Základy bádania emocionálnej inteligencie položil americký psychológ Edward L. Thorndike (1937), keď do svojej koncepcie sociálnej inteligencie zaradil prvok vzťahujúci sa k emocionálnej inteligencii. Termín „emocionálna inteligencia“ však uzrel svetlo sveta až v roku 1990. Americkí psychológovia P. Salovey a J.Mayer (1990) ju zadefinovali ako: „súčasť sociálnej inteligencie, ktorá zahŕňa schopnosť sledovať vlastné a cudzie city a emócie, rozlišovať ich a využívať tieto informácie vo svojom myslení a správaní.“ (In Shapiro, 1998, s. 17).

Emocionálna inteligencia v ponímaní jej autorom predstavuje tieto emocionálne vlastnosti resp. schopnosti: empatia (t.z. vcítenie sa do prežívania druhého); vyjadrovanie a chápanie emócií; ovládanie nálady; nezávislosť; prispôsobivosť; obľúbenosť; schopnosť riešiť medziľudské problémy; vytrvalosť; priateľskosť; láskavosť; úcta (In Shapiro, 1998, s. 14).

Koncepcia emocionálnej inteligencie dnes

Prof. Daniel (2005) dáva do pozornosti Gardnerovu interpersonálnu inteligenciu (ako jednu zo siedmych druhov inteligencie), ktorá prešla rozšíreným a aktuálne obsahuje týchto 5 oblastí:

1. Poznanie vlastných emócií – v sebe zahŕňa sebauvedomenie (t.z. vedomé rozpoznanie citu v okamžiku jeho vzniku) si nášho vnútorného prežívania. Toto poznanie je počiatkom rozvoja emocionálnej inteligencie, pretože pokiaľ nie sme schopní uvedomiť si svoje skutočné emócie, tak sme voči nim bezbranní.

2. Zvládanie emócií - jej základ tkvie v rozvinutom sebauvedomení a jej podstatou je narábať so svojimi citmi primerane k danej situácii.

3. Schopnosť motivovať sám seba – je dôležité, aby sme do nášho úsilia vkladali emócie a to z toho dôvodu, že ak by sa tak nestalo, hrozí strata motivácie a zlyhanie. Sebamotivácia súvisí s budovaním emočného sebaovládania – odkladania odmeny/uspokojenia a potlačovania unáhlenosti/zbrklosti.

4. Vnímavosť k emóciám iných ľudí – prehlbuje sa s rastúcou emocionálnou inteligenciou. Môžete si to všimnúť na empatických ľuďoch, ktorí dokážu identifikovať to, čo druhí chcú či potrebujú na základe ich prejavov. 

5. Umenie medziľudských vzťahov (Daniel, 2005).

Emocionálna inteligencia vo vzťahu – prečo je potrebná?

Ako by sa Vám páčilo mať po svojom boku milého, pozorného, empatického človeka? A čo keby sa k týmto vlastnostiam Vášho partnera/Vašej partnerky pridala emocionálna stabilita či prejavy porozumenia a akceptovania Vášho prežívania situácie? Prijali by ste to? A čo keby som Vám povedala, že takýmto človek sa môžete stať aj Vy? Je to možné, len musíte chcieť a pracovať na tom. Ideálne je, ak sa pre rozvíjanie emocionálnej inteligencie rozhodnú obaja partneri. Výsledkom ich snaženia sa  môže byť prehĺbeniu intimity vo vzťahu, podpora efektívnej komunikácie medzi partnermi a postupné vybudovanie si šťastného partnerského života.

O možnostiach rozvíjania emocionálnej inteligencie sa dočítajte na tejto stránke už čoskoro!

Zdroj: 

DANIEL, J. 2005. Prehľad všeobecnej psychológie. Nitra: Enigma. 2005. ISBN 80-89132-05-7

THORNDIKE, R. L. – STEIN, S. 1937. An evaluation of the attempts to measure social intelligence. Psychological Bulletin, 34, 275-284.

SHAPIRO, L. E. 1998. Emoční inteligence dítěte a její rozvoj. Praha: Portál, 1998. ISBN 80- 7-78-964-X.