Ako rozpoznáme klamára?

Keď sa dieťa usmeje na matku, keď si partneri vymieňajú zamilované pohľady alebo keď si obchodní partneri podajú ruky, vtedy hovoríme o neverbálnej komunikácii. Odhaduje sa, že 60% až 80% všetkých signálov, ktoré vysielame svojmu okoliu, je neverbálnych. Bez vyslovenia čo i len jedného slova dokážeme niekedy povedať viac ako by sme možno chceli.

Čo môžeme vyčíťať z neverbálnych prejavov?

Vďaka neverbálnym prejavom môžeme zistiť, či to, čo dotyčný hovorí je v súlade s tým, čo tvrdí. Sú situácie, keď zo strachu, že nás druhí nepochopia radšej pokývame hlavou alebo keď na nepríjemné otázky odpovedáme pokrčením pliec, hoci poznáme pravdu, no nie sme pripravení povedať ju nahlas. Klamať sa nepatrí, no občas sa k tomu uchýlime – niekedy vedome, inokedy bez toho, aby sme si to uvedomili.

Ako zistiť nesúlad medzi slovami a správaním?

K typickým neverbálnym prejavom, ktoré poukazujú na neúprimnosť, patria:

• pohľad do očí – pri klamaní dotyčný nielenže neuhýba pohľadom, ale naopak jeho pohľad je vytrvalý a podľa Křivohlavého dokonca tvorí až 100 percent času rozhovoru;
• gestá ako napr. dotknutie sa nosa (niekedy si nos tlačíme chrbtom ruky alebo si ho trieme špičkou prsta. Inokedy po ňom chrbtom prsta prechádzame tam a späť alebo sa za neho chytíme), zakrývanie úst rukou (snaha o zakrytie klamstva, ktoré sa z úst ozýva), šúchanie oka alebo jeho blízkeho okolia (slúži ako zámienka na vyhnutie sa očnému kontaktu);
• pokles gestikulácie a prirodzených pohybov tela – vynaložením energie na vymýšľanie vierohodného klamstva spôsobuje, že sa väčšinou klamár prestane hýbať, snaží sa pôsobiť pokojným dojmom a jeho sedenie je strnulé alebo až ležérne;
• koordinovaná, nenápadná súhra rúk a postavenie sa k adresátorovi (t.j. prijímateľ informácie) čelom;
• zmeny v mimike tváre pre ktoré sú typické zášklby mimických svalov – keďže ide o drobné prejavy (mikroprejavy) na ich pozorovanie sa využíva ,,Kódovací systém tvárových aktivít” (Facial Action Coding System; v skratke FACS), ktorý vyvinuli Ekman a Friesen v 70.tich rokoch 20. storočia. Najvýraznejšie zmeny boli popísané v súvislosti s tzv. falošným úsmevom, ktorý si ľudia nasadzujú zo zdvorilosti alebo keď ním chcú zamaskovať klamanie.