Prečo si niekedy nerozumieme, aj keď hovoríme rovnakým jazykom?

Predstavte si situáciu, že ste mali zlý deň a so svojím blízkym sa chcete podeliť o negatívne zážitky, ktoré vás v ten deň stretli. Očakávate od neho, že si vás vypočuje, príjemne sa porozprávate, zbavíte sa tak negatívnej nálady a prežijete aspoň pekný zvyšok dňa. Namiesto porozumenia sa však stretnete s povrchným počúvaním alebo naopak s neustálym skákaním do reči či s poskytovaním rád, o ktoré nemáte nezáujem. Prečo druhá strana pochopila nesprávne, čo jej chcete povedať?

Ako prebieha sociálna komunikácia?

V širšom ponímaní komunikáciu chápeme ako spôsob výmeny informácií, hodnôt, postojov, ideí, emócií, ale aj prostriedok ovplyvňovania druhých a nástroj pre dosiahnutie zmeny správania. V užšom zmysle slova komunikácia predstavuje proces výmeny informácií (významov)  medzi najmenej dvomi účastníkmi sociálnej interakcie. Sociálna komunikácia prebieha tak, že komunikátor (odosielateľ) zakóduje posielanú informáciu do určitého znaku (slovo; gesto), vyjadrí tak obsah informácie (komuniké) a odošle ju komunikantovi (príjemcovi) cez určité médium (napr. v priamom osobnom kontakte tvárou v tvár). Platí, že každá kultúra má vlastný špecifický systém znakov (jazyk; ale aj mimiku, gestá, prejavy tela a pod.) a spôsoby správania, ktoré slúžia ako prostriedky dorozumievania.

Čo nám bráni v správnom pochopení slov?

Nákonečný zdôrazňuje, že iba vtedy, ak všetci komunikujúci ovládajú a chápu rovnako (alebo aspoň približne rovnako) význam komunikovaných znakov (tzv. commom sense), môže dôjsť k ich spoločnému zdieľaniu a tak k zmysluplnej a efektívnej komunikácii. Pomerne často sa však stáva, že hoci hovoríme rovnakým jazykom a k pochopeniu informácií nám nebránia žiadne kultúrne odlišnosti, nerozumieme tomu, čo sa nám druhý snaží povedať. Stoja za tým prekážky – bariéry v komunikácii, ktoré si môžu budovať obe strany (odosielateľ i príjemca informácie).

Ktoré bariéry sa v komunikácii najčastejšie objavujú?

Na strane odosielateľa informácie:

• prikazovanie – vysielanie informácie začínajúce slovom „musíte“,
• vyhrážanie sa s použitím slovného spojenia „ak nie, tak…!“, resp. „dajte si pozor!“,
• poskytovanie nežiadúcich rád, napr. „mali by ste to urobiť takto!“,
• neurčitosť vyjadrovania, napr. „potrebovali by sme asi niečo zmeniť“,
• konfrontácia s ľuďmi, t.j. nadávky, osočovanie, napr. „ste lenivý, bezočivý“,
• povýšenecké správanie, napr. „som rád, že vám konečne zaplo!“,
• hranie sa na psychológa, napr. „váš problém spočíva nepochybne v tom, že ste…“,
• vyhýbanie sa riešeniu problémov, napr. „teraz nie je vhodný čas, mám iné starosti…“,
• zatajovanie informácií, napr. „to je vec vedenia, dozviete sa v pravý čas…“.

Na strane príjemcu informácie:

• skákanie do reči, vyjadrujeme presvedčenia, že už vieme, čo chce hovoriaci povedať,
• povrchné počúvanie, predbiehanie myšlienok hovoriaceho,
• obmedzenie iba na počúvanie slov, nehľadanie súvislosti, prečo ich hovoriaci vyslovil, nevhodné reakcie mimo témy hovoriaceho,
• nepočúvanie a namiesto toho príprava protiargumentov v mysli,
• emocionálne, nekonštruktívne reakcie ako odpoveď na vyjadrenú kritiku.

Ako odstrániť bariéry v komunikácii?

Postupným rozvíjaním a zdokonaľovaním komunikačných schopností každého z nás – či sa už nachádzame na strane odosielateľa alebo príjemcu informácie. Ak si chcete osvojiť zručnosti dobrého komunikátora, mali by ste sa priučiť schopnostiam: jasne a zrozumiteľne formulovať odosielané informácie; adekvátne využívať spätnú väzbu; vytvárať priestor pre obojstrannú komunikáciu. Ak bariéry v komunikácii chcete búrať ako komunikant, je potrebné porozumieť umeniu aktívneho počúvania a získané poznatky aj využívať. Prekážky, ktoré nás od seba vzďaľujú, sa ľahšie búrajú, ak o ich odstránenie majú záujem obe strany.

Zdroj: 

ORAVCOVÁ, J. 2007. Kapitoly zo sociálnej psychológie. Žilina: EDIS, 2007. 130 s. ISBN 978-80-8070-643-2